Denne strávime v uzavretých priestoroch až 21 hodín. Nielen pandémia nám ale ukázala, že aj na prvý pohľad zdanlivo nesúvisiace oblasti, to kde bývame, pracujeme a spoločensky žijeme, majú na naše zdravie väčší dopad ako napríklad genetika, či kvalita zdravotníctva v krajine.
Budovy významne vplývajú na náš každodenný život. Architekti a developeri sú tak priamo zodpovední za naše zdravie – to ako sa cítime nielen doma ale aj v práci, či sme šťastní a produktívni.
Kancelárie Corwin v Blumental Offices.
Chlad a teplo inak
Dostatok kyslíka zásadne ovplyvňuje naše telo a výkon. Najviac si čerstvý vzduch doprajeme pobytom vonku, no v interiéri máme obmedzené možnosti. Najlepšie je pravidelné vetranie. Či už v bytoch alebo kanceláriách, otváravé okná a prevetrávané fasády by mali byť už štandardom.
Počas horúcich letných dní sa ale nedá spoliehať len na vetranie. Zároveň je klimatizácia skôr našim nepriateľom než dobrým sluhom. Oveľa zdravšia je technológia stropného chladenia, ktoré nefúka vzduch do miestnosti, nevíri alergény a je absolútne prirodzené. Telo ho v lete vníma podobne, ako mikroklímu v starom, chladnom dome. Ak sa doplní aj funkciou kúrenia, evokuje teplo dopadajúcich slnečných lúčov.
Alternatívou, ktorá svoju kvalitu potvrdzuje častým nasadením v zdravotníckych zariadeniach, sú chladiace trámy v strope. Sú nehlučné, veľmi účinné a v administratívnych priestoroch dokážu celý deň udržiavať tepelnú pohodu bez otravného a nezdravého fúkania prúdu studeného vzduchu.
Chladiace trámy a systém inteligentnej regulácie tepla, Einpark Offices.
Mikroklíma, ktorá pomáha
O vhodné podmienky vnútri či vonku sa však nemusia starať len technológie, veľkú inšpiráciu ponúka samotná príroda napríklad v podobe zelených (odborne vegetačných) striech. Vyznačujú sa množstvom pozitívnych benefitov – efektívne zadržiavajú dažďovú vodu priamo v území, pohlcujú hluk a prach, sú príjemným estetickým doplnkom ale aj podporujú biodiverzitu v urbanizovanom území mesta.
V neposlednom rade fungujú ako prirodzená klimatizácia, keďže si počas horúcich letných dní udržujú v porovnaní s konvenčnými strešnými krytinami podstatne nižšiu teplotu – podľa meraní aj o 15-25 stupňov celzia. Strechy pokryté škridlami, plechom či klasickou lepenkou sa môžu rozpáliť až na teploty okolo 60 až 75 stupňov a následne tak napr. počas nočných hodín okolité obytné prostredie ďalej otepľujú.
Zelené strechy v rezidencii Blumental z blízka.
Ďalším efektívnym prvkom ako udržateľne hospodáriť s dažďovou vodou priamo v území sú dažďové záhrady. Dažďová záhrada je určená na zber dažďovej vody z pevných plôch: striech, chodníkov, parkovísk a pod. Voda tak môže prirodzene vsiaknuť do podložia, vďaka čomu nedochádza k zbytočnému odvodňovaniu krajiny. Zadržaná vlhkosť vytvára lepšiu mikroklímu a poskytuje vďačnejšie prostredie pre kvalitnú zeleň.
Priestor kde chcete tráviť čas
Dobre navrhnuté exteriérové priestory by mali byť dôležitou súčasťou všetkých rezidenčných a administratívnych budov. Človek je od prírody spoločenský tvor, ale mali by aj ponúknuť priestor na individuálny relax a rekreáciu. Tieto „zóny“ nám pomáhajú zrelaxovať počas náročných dní, načerpať energiu a zároveň môžu byť miestom pre sociálnu interakciu.
Komunitné zóny v projekte Dúbravy.
Spoločný dvor pre obyvateľov v rezidencii Guthaus je súčasťou 14.000 metrov štvorcových upravených vonkajších plôch.
Nemej dôležité je aj to aby interiér obytného prostredia čo najviac komunikoval s exteriérom a priblížil sa tak podmienkam ako vonku. Vzdušné priestory s veľkými oknami, dostatkom svetla a peknými výhľadmi nás nielen inšpirujú ale hlavne sa v nich cítime dobre. Na poschodiach nám výhody komunitných zón kompenzujú napríklad priestranné balkóny a terasy s dostatkom zelene.
Oddychová terasa s výhľadom na panorámu Bratislavy, Einpark Offices.
Zdravé budovy šetria životné prostredie
„Zdravá budova“ musí byť šetrná k životnému prostrediu. Budovy sú zodpovedné za viac ako polovicu spotreby svetovej energie a podieľajú sa na emisiách 40% skleníkových plynov. Prioritou všetkých účastníkov stavebného sektora vrátane štátu by tak mali byť „budovy s nízkou uhlíkovou stopou. Udržateľnú „high-performance“ budovu vieme vytvoriť len spojením inteligentných architektonických a dizajnových riešení, kvalitných materiálov a inovatívnych technológií.
Jedným z kritérií ako rozlíšiť takéto projekty od tých, ktoré využívajú konvenčné riešenia je certifikácia. Medzi najznámejšie patria svetovo-uznávané schémy LEED a BREEM. Tie najlepšie projekty z pohľadu zdravia a udržateľnosti musia spĺňať najvyššiu úroveň certifikácie Platinum (schéma LEED) alebo Excellence (schéma BREEM).
Administratívny komplex Einpark Offices sa vďaka certifikátu LEED Platinum stal najzelenšou stavbou na Slovensku. Projekt sa zároveň zaradil medzi 1% najudržateľnejších budov na svete.
Nielen zdravé budovy ale zdravé mestá a štvrte
Zdravý životný priestor je taký, ktorý motivuje k pohybu. Či už pešo alebo na bicykli, v ideálnom svete auto nepotrebujeme, pretože máme všetko blízko. Základným predpokladom budovania zdravých a udržateľných štvrtí je ľudská mierka, zmiešané funkcie, kvalitné verejné priestory a efektívny urbanizmus v prospech mesta krátkych vzdialeností. Takáto kombinácia vytvára všetky predpoklady nato, aby sa mestá v budúcnosti mohli stať menej závislé od áut. Obmedzili by sa tak problémy s dopravnými zápchami, hlukom, znečistením a potrebou parkovacích plôch na úkor zelene a kvalitných verejných priestranstiev.
Vstupné lobby v projekte Guthaus od architektov AllesWirdGut, ktorí mysleli nielen na cyklistov ale aj prítomnosť zelene a použitie prírodných materiálov.
Nové budovy by mali byť pioniermi takejto komplexnej transformácie. Podpora zdravého pohybu a mobility bez áut sa stáva dôležitým faktorom pri ich navrhovaní. Kvalitná cyklo-infraštruktúra v budove a jej okolí je dôležitým kritériom, ktoré rozhoduje o výbere vhodných kancelárií pre firmu či bývaní pre rodinu v mnohých vyspelých krajinách sveta.
