Mozaiky na fasáde

Veľkoplošné mozaiky od ôsmich slovenských výtvarníkov dali každému domu vlastnú identitu a do štvrte priniesli detstvo, hravosť a fantáziu. Vznikli z viac než 30 000 kúskov kachličiek a vracajú umenie tam, kde má prirodzene miesto, priamo do každodenného mestského života.

Mozaiky vznikli s cieľom, aby štvrť nebola len praktická, ale mala aj vlastný rukopis. Každý autor k zadaniu pristúpil inak, niekto cez spomienky, iný cez predstavu, aké je vyrastať v susedstve, medzi domami a ihriskami. Spája ich ľahkosť a pohľad na svet, ktorý je trochu viac otvorený a zvedavý. Výsledok je jednoduchý: osem domov, osem výrazných motívov, ktoré sa nedajú prehliadnuť

Martin Gerboc –Kúzelník

Šašo – pán Kúzelník je napolo radostná a napolo jemne tajomná figúra. Reprezentuje dualitu detstva. Podľa slóv Martina Gerboca je detstvo snáď najväčšie tajomstvo nášho života

Dominika Žáková – Teória útulnosti

Dominika Žáková chcela svojím dielom zaželať deťom, ktoré budú vyrastať na Dúbravách, aby ich detstvo bolo naplnené bezpečím a istotou a aby sloboda a fantázia rástli spolu s nimi. Jej mozaika odráža spojenie bezpečia a fantázie, kde si deti môžu určovať pravidlá samy, no zároveň sú v bezpečí pred tým, čo môže byť okolo. Hviezdy v jej diele reprezentujú pekné dni dospievania, ktoré deti v Dúbravách čakajú.

Erik Binder – Úlet

Pri vymýšľaní námetu sa Erik Binder sústredil na ľudí a ich každodenné starosti. Mozaika Úlet, zobrazujúca dieťa s balónmi má ľudí povzniesť a odpútať ich od tých starostí a povinností.

Erik Schille – Maco

Erik Schille nemusel hľadať vo svojej pamäti dlho. Pri téme detstvo si hneď spomenul na plyšového macíka ktorého mala jeho babka a s ktorým sa v detstve hrávali keď boli u nej na návšteve.

Dorota Sadovská – Mama a ja

Mozaika od Doroty Sadovskej zobrazuje maminu ruku ktorú dieťa vo svojom živote potrebuje. Keď sa učí chodiť, vie že keď spadne, ta matkina ruka ho zachytí. Matkina ruka je pre dieťa domovom. Dorota Sadovská hovorí že umenie dáva priestoru dušu. Steny a tehly sú iba telom, ale obraz, alebo mozaika, dáva emóciu, pocit – to človečenstvo.

Ivan Csudai – Mazaika

Ivan Csudai svojim dielom Mazaika reflektuje na jeho pozíciu umelca, v ktorej môže zostať dieťaťom celý život a tvoriť v detskom režime. Týmto sa v jeho očiach stáva spoločníkom detí.

Marek Ormandík – Braček jelenček

Spomienka na vlastne detstvo a na pamätníčky ktoré kolovali medzi žiakmi základnej školy, priviedla Mareka Ormandíka ku ilustrácii jeleňa ktorého stvárnil vo svojej mozaike Braček jelenček.

Eva Činčalová – Nebo

”Deti by mali snívať a mali by snívať veľa.” Dielo Evi Činčalovej slúži ako spomienka na čas strávený u jej babičky kedy na kukuričnom poli sledovala lietadla na modrej oblohe. Fascinovali ju obrazce ktoré lietadla vytvárali bielymi čiarami zanechávajúcimi za sebou.