Corwin

MÉDIÁ

Developer vracia umenie na sídlisko, projekt Dúbravy oživili mozaiky

Mozaiky a reliéfy na fasádach a v átriách škôl, pôšt aj bytových domov, sochy v parkoch, fontánach, pred obchodmi či úradmi – umenie bolo samozrejmou súčasťou slovenských miest od čias Uhorského kráľovstva. Po roku 1989 sa umenie v architektúre skončilo, mnohé diela sa zničili pri zatepľovaní a prestavbách. V bratislavskej Dúbravke sa v novom projekte Dúbravy umenie opäť vracia na sídlisko.

Povinnosť vytvárať priestor pre umiestnenie umeleckých diel pri všetkých nových projektoch bola súčasťou návrhu nového stavebného zákona. I keď zatiaľ nebol schválený, developerská spoločnosť Corwin sa v spolupráci s kurátorkou Sabinou Jankovičovou rozhodla osloviť osem známych súčasných slovenských umelcov, aby vytvorili na fasádach bytových domov v Dúbravách veľkoplošné mozaiky. Okrem estetickej majú aj navigačnú funkciu a dajú každému domu vlastnú identitu rozpoznateľnú na prvý pohľad.

„V súčasnosti badať viac záujmu verejnosti aj elít o umenie vo verejnom priestore, hoci doteraz skôr platonicky než organizačne a finančne. Cielená snaha integrovať umenie do bytového komplexu je na Slovensku aj napriek stavebnému boomu zatiaľ veľmi ojedinelá,“ hovorí kurátorka umeleckého projektu S. Jankovičová, ktorá očakáva v nasledujúcom období návrat estetiky v rámci bývania. Pred pár rokmi po medializovanej kauze zničenia sochy jej otca, významného sochára Jozefa Jankoviča, urobila súpis exteriérových diel v Bratislave.

Tri mozaiky sú hotové, štvrtá sa dokončuje

V prvej etape už vznikli a boli umiestnené diela Úlet od Erika Bindera, Maco od Erika Šilleho a Nebo od Evy Činčalovej. Onedlho pribudne aj Braček jelenček od Mareka Ormandíka. „Pri vymýšľaní námetu som sa sústredil na ľudí a ich každodenné starosti. Mozaika Úlet zobrazujúca dieťa s balónmi má ľudí povzniesť a odpútať ich od tých starostí a povinností,“ približuje E. Binder. Pri návrhu vychádzal z prvých „rozpixelovaných“ obrázkov, ktoré vychádzali z domácich tlačiarní a tiež z počítačového umenia ASCII.

„Páči sa mi tvoriť pre verejný priestor. Mám pocit, že tak môžem vyjsť z mojej bubliny a ukázať svoju prácu aj ďalším ľuďom,“ pridáva sa M. Ormandík. Po skúsenosti s Dúbravami by chcel vytvárať aj ďalšie podobné diela pre architektúru.

Práve jeho dielo však medzi hotovými mozaikami ešte chýba. „Realizácia peknej myšlienky je trochu náročnejšia, než sme si mysleli. Remeselníkov, ktorí vedeli robiť monumentálky už niet. Najlepší súčasní obkladači dnes obkladajú bazény. Ale tieto záležitosti nás neodrádzajú od prvotnej idey priniesť ľuďom kvalitné umenie,“ vysvetľuje predseda predstavenstva spoločnosti Corwin Marián Hlavačka.

Tridsaťtisíc kachličiek

Diela vznikali približne jeden rok. Na aktuálne mozaiky s celkovou plochou sto štvorcových metrov sa použilo 10-tisíc kachličiek. Po kompletnom dokončení budú Dúbravy zdobiť mozaiky z viac ako 30-tisíc kusov v päťdesiatich odtieňoch. Na diela sa použil nemecký materiál chromaplural, ktorý sa na podobné realizácie používa vo svete.

Druhú etapu navrhnú výtvarníci Ivan Csudai, Dorota Sadovská a Dominika Žáková. Štvrtý umelec zatiaľ nie je vybraný. „Uvedomujeme si, že k skvalitneniu bývania už nestačí len používanie poctivého materiálu alebo občianska vybavenosť. Preto sa každému nášmu projektu okrem ekologického prvku – zelených striech, snažíme dať aj punc umenia,“ odôvodňuje vznik umeleckého projektu M. Hlavačka.

K projektu vznikol aj krátky propagačný film, ktorý s umelcami nakrútil režisér Martin Kazimír. Výtvarníci sa vyznávajú, ako zvečnili svoje spomienky na detstvo v podobe unikátnych mozaík. „Deti by mali snívať a mali by snívať veľa,“ hovorí vo filme Eva Činčalová. Umelci chápu mozaiky ako darček malým aj veľkým, pre ktorých sa štvrť stáva novým domovom.

Stručná história mozaík v projektoch bývania na Slovensku

Architektúra je neustále previazaná s výtvarným umením. Dielo v architektúre nie je len výzdobou fasády, jeho účelom je podčiarknuť individualitu konkrétnej budovy.

Od začiatku 20. storočia, keď začali architekti v západnom priestore riešiť bývanie pre masy v mestskom prostredí, sa okrem funkčnosti dbalo aj na estetickú stránku. Záujem o skvalitnenie bývania prostredníctvom výtvarnej intervencie bol najsilnejší v 60. rokoch, ktoré sú zlatým obdobím výstavby aj experimentu na Západe aj vo východných krajinách. Umenie malo svoje miesto v architektúre zabezpečené okrem iného aj legislatívnou podporou. V mnohých štátoch bolo priamo podporované z rozpočtu verejných stavieb.

Prvé umelecké diela integrované do bytových domov ako nástenné diela, reliéfy či sochy, sa v Čechách a na Slovensku objavili v 50. rokoch, keď sa zintenzívnila bytová výstavba. Koncom 50. rokov sa objavujú aj prvé mozaiky. Námety diel neboli len budovateľské. Autori stvárňovali civilné témy, bežný život občanov, rodinu a prácu.

Šesťdesiate roky prinášajú oslobodenie od ideologického diktátu a sú obdobím architektonických aj výtvarných experimentov. Nárast realizácií si vyžiadal aj legislatívnu úpravu a vládne uznesenie Hlava V z roku 1965 zabezpečilo financovanie diel v architektúre zo súhrnného rozpočtu stavby.

Masívna výstavba občianskych stavieb v 70. a 80. rokoch podporila rozmach výtvarnej tvorby v architektúre. V tomto období sa zapojili takmer všetci vtedy činní výtvarníci, z ktorých mnohí sú dnes vnímaní ako významní predstavitelia slovenského moderného umenia. Ich diela sa nachádzali na sídliskách, školách, v nemocniciach, továrňach, úradoch, kultúrnych domoch. Po roku 1989 boli mnohé tieto diela zničené v rámci rekonštrukcií budov, bez ohľadu na ich umeleckú a finančnú hodnotu.

zdroj: reality.etrend.sk