K Bratislavským budovám od prestížnych architektov pribudne ďalšia - pod jej fasádu sa podpíše Špela Videčnik to svetoznámeho štúdia OFIS ARCHITECTS.
ŠPELA VIDEČNIK
Spoluzakladateľka svetoznámeho architektonického štúdia OFIS architects, ktoré vedie s architektom Rokom Omanom. K ich najvýznamnejším projektom patrí futbalový štadión v Maribore a bieloruskom Borisove, študentské internáty Basket Apartments v Paríži, ale aj výnimočné útulne na hrebeňoch hôr. V Bratislave pracuje na fasáde kancelárskej budovy, ktorá je súcastou projektu EINPARK OFFICES spoločnosti Corwin. Za svoje práce získali množstvo prestížnych ocenení vrátane niekoľkých nominácií na Mies van der Rohe Awards a ceny Mladý architekt roka, ktorú udelujú v Londýne. Vyštudovala architektúru v Ľubľane a Londýne, v súčasnosti aj sama učí študentov na Harvardovej univerzite. Má tri deti, býva v Ľubľane.
Je to prvýkrát, čo ste na Slovensku?
Nie. Na bratislavskom projekte pracujem už rok a pol a za ten čas som tu bola asi päťkrát. Ale bola som tu aj dávno predtým, v roku 1989. Takže si viete predstaviť, že bol šok vidieť vaše mesto po 25 rokoch.
Až sa bojím spýtať, bol ten šok pozitívny?
Jednoznačne! Viete, čo som si pamätala z prvej návštevy? Že tu žijú mlčanliví ľudia a Bratislava je jedno ponuré sivé mesto. Možno za to mohlo škaredé počasie, neviem :-) Keď som sem prichádzala pred dvoma rokmi, nechápala som, ako ste mohli stihnúť takú obrovskú zmenu. Jasné, nie každá architektúra a urbanistické riešenie je dokonalé, ale aj tak. Keď sa na to pozriete s odstupom očami človeka, ktorý tu dlho nebol, je to veľmi pozitívna zmena.
Ste tu kvôli fasáde kancelárskej budovy, ktorá bude súčasťou EINPARK Offices spoločnosti Corwin. Ako sa vôbec vymýšľa fasáda?
Najdôležitejšou inšpiráciou je vždy okolie. Kancelárska budova je pri diaľničnom obchvate Einsteinova. Prvé, čo si všimnete, sú automobily jazdiace jeden za druhým. Tak rýchlo, že svetlá reflektorov sa podvečer zlievajú do jednej lineárnej stopy. Práve to chceme zohľadniť na fasáde, ktorá bude lineárna, z lesklého alumíniového obkladu.
Ikonické extravagantné stavby, čo vytŕčajú nad okolím, vás až tak nebavia?
Závisí to od konkrétneho projektu. Na niektorých stavbách oceňujeme skromnosť, iné sú skvelé práve tým, že sú extravagantné. Aj my máme v portfóliu stavbu, ktorá by sa dala pokojne nazvať ikonická. Je to futbalový štadión v bieloruskom Borisove. Vyhradili naň pozemky vo vojenských lesoch ďaleko od mesta, uprostred ničoho. Ideálne miesto na extravagantnú stavbu.
Študentská ubytovňa v Paríži
Bielorusko v Európe vnímajú ako dosť exotickú krajinu. Aké to tam bolo?
Nebola to jednoduchá zákazka. Hoci je pravda, že keď sme ukázali ich predstaviteľom prvú vizualizáciu, doslova sa do nej zaľúbili. Problémy nastali až pri realizácii. V Bielorusku sa musia využívať len domáce zdroje a domáce pracovné sily. Problém bol, že sme v celej krajine nenašli firmu, ktorá by dokázala vyrobiť ohýbaný a zároveň vodotesný obklad. Zástupcovia štátu nám už radili, aby sme z toho nerobili drámu a použili trebárs čiernu fóliu :-)
Futbalový štadión FC BATE Borisov v Bielorusku
Ako to dopadlo?
Čiernu fóliu sme našťastie nemuseli použiť. Objavili sme malú nemeckú firmu, ktorá sa špecializuje na rekonštrukcie barokových kostolov a túto technológiu ovláda. Lenže čo s tým, keď bola zo zahraničia? Nakoniec sme sa s vládou dohodli na kompromise a nemecká firma vyslala do Bieloruska dvoch expertov. Technológiu naučili miestnych remeselníkov a všetko dopadlo presne podľa projektu.
Chodíte si po rokoch obzrieť svoje stavby? Neláka vás to anonymne nakuknúť cez plot a odhadnúť, či sú obyvatelia šťastní?
Keď je stavba hotová, začne si žiť vlastným životom. Samozrejme, že som zvedavá, akým životom! Nedávno som sa takto ocitla v Izole, malom pobrežnom mestečku v Slovinsku, kde sme pred desiatimi rokmi stavali sociálne byty pre mladé rodiny. Mala som chvíľu čas, a tak som sa zašla pozrieť, ako to dnes vyzerá. Musím sa priznať, že som bola veľmi, veľmi nervózna! :-)
Báli ste sa, že vás rezidenti zahrnú sťažnosťami?
Vôbec nemusíte prísť do kontaktu s obyvateľmi, aby ste zistili, či sú spokojní. Neviem to vysvetliť, ale nejakým zvláštnym spôsobom to jednoducho vidíte. Stačí sa pozrieť na balkóny, do okien, na dvor, okolitý trávnik. Hneď viete, či majú obyvatelia dobrý vzťah k budove, alebo nie. Keď ho nezískajú, znamená to, že som ako architektka zlyhala. Našťastie som si mohla vydýchnuť. Bolo jasné, že obyvatelia sa s budovou zžili, stala sa ich domovom.
Útulňa pod horou Skuta, Slovinsko
Robili ste aj na úžasných horských útulniach. Skúšali ste v nich prespať?
Áno! Bol to veľmi príjemný tichý a intímny zážitok. Horské útulne projektujeme ako nadšenci bez nároku na honorár. Ako všetci ostatní, čo sa na týchto stavbách zúčastňujú. Pre nás je to skôr výskumný projekt. Chceme zistiť, ako sa rôzne tvary a štruktúry správajú v extrémnych podmienkach. Experimenty nerobíme len v horách. Nedávno sme dokončili sklený dom, ktorý umiestnia na púšti v Španielsku. Bol súčasťou výskumu, ktorý robíme pre sklársku spoločnosť. Dom bude ekologický, uprostred národného parku. A dostupný pre hocikoho, bude sa prenajímať cez Airbnb.
Pamätáte si, kedy ste sa rozhodli stať architektkou?
Nebolo to romantické vnuknutie, aké by ste možno čakali :-) V skutočnosti som chcela byť módnou dizajnérkou. Šaty som si šila sama, lebo počas socializmu to bolo s módnou konfekciou veľmi ošemetné. Napokon, na Slovensku máte podobnú skúsenosť.
Musím sa vás spýtať – životný partner náhodou nežiarli na vášho biznis partnera?
Ani náhodou! Môj partner je fotograf na voľnej nohe, absolútny pohoďák. Nekričí, neháda sa, z ničoho nerobí drámy. S Rokom sú dobrí kamaráti, občas si zájdu na kávu alebo pivo. V podstate sú podobné typy. Povedala by som, že obaja majú rovnaký humor. Obaja sú istým spôsobom egocentrickí. A istým spôsobom aj pohodoví.
Učíte na Harvarde, čo znamená, že veľa cestujete. Ako to riešite s rodinou?
Cestuje so mnou celá rodina, spolu spoznávame štáty, navštevujeme národné parky. A všetkým nám to vyhovuje. Keď dostanem ponuku zo zahraničia, nikdy sa nerozhodujem sama. Prizvem aj muža a všetky tri deti, pretože sa to týka aj ich.
zdroj: eva.cas.sk
